Pobočky - Sídlisko Šváby

Posledný prázdninový deň sa na pobočke Šváby konala Snehuliacka  šou. Zišli sa tu traja vnuci, jedna dcéra, jedna vnučka a samozrejme aj dedko Juraj, aby sme si spolu  postavili  snehuliakov. Počasie nám už síce nie veľmi prialo, ale bol odmäk a dočkali sme sa toho, aby sa dali  robiť  snehuliaci. Okolo pol jedenástej bol snehuliak na svete. Nebol to taký obyčajný snehuliak, ale mal nos z červenej mrkvy, gombíky z čiernych piškót  a pod pazuchou si držal knižku. No viete akú, takú trochu staršieho vydania (konkrétne titul Belie sa plachta osamelá).  Hoci sme všetci  trochu vymrzli a premočili si rukavice aj čižmy, mali sme dobrý pocit, že sa nám to podarilo.

V knižnici sme si uvarili sladký ovocný čaj, zjedli balík piškót , a prečítali knižku Snehuliacke ostrovy od Jána Uličianskeho. Dozvedeli sme sa, kde žije najväčší snehuliak na svete. Kým sa nám sušili čižmy a rukavice na radiátore, nakreslili sme si pekných snehuliakov a vytvorili spoločne peknú básničku o Snehuliakovi. 

Kde sa vzal, tu sa vzal,

pri knižnici ráno vstal.

Klobúk, nemal, no knižku

v ruke mal,

a na krku

žltý šál.

Jarmila Harčárová