U nás lepšie, ako doma...

  

Katarína Nádaská - Hosť festivalu Prešov číta rád 2018

Katarína NádaskáEtnologička, historička, múzejníčka, religionistka, spisovateľka
(*1967, Bratislava)

Okrem trpezlivého štúdia v archívoch a knižniciach je práca v teréne pre mňa najúžasnejšia. Pokiaľ chcem mať hodnotné výsledky, musím sa pohybovať v teréne čo najdlhšie. Nie vždy sa to podarí, ale vždy je dôležitá úcta k ľuďom, s ktorými sa rozprávam.

Známa slovenská etnologička vyštudovala tento odbor spolu s históriou a religionistikou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde po skončení štúdií ostala pôsobiť ako vedecko-výskumná pracovníčka a pritom prednášala na viacerých univerzitách: Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, ale i Univerzite Karlovej v Prahe. V rámci svojej práce absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, medziiným vo Viedni, Regensburgu či Krakove. V rokoch 2011 až 2013 pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava. Neskôr bola odbornou pracovníčkou v Divadelnom ústave a v súčasnosti pôsobí v samospráve ako archivárka. Venuje sa popularizácii vedy, zaoberá sa historickým poradenstvom pre oblasť masmédií a filmu.

Detailne ovláda históriu každodennosti, slovenskú ľudovú kultúru, všetky zvyky i tradície a vytrvalo sa venuje ich popularizácii. Jej odborný záber je široký, od náboženskej etnológie cez etnomedicínu, ľudovú mágiu, výročné zvyky, vizuálnu antropológiu, muzeológiu a kultúrne dedičstvo až po dejiny kresťanstva na území Slovenska, judaizmus a regionálne dejiny. Je autorkou 90 vedeckých štúdií, vyše 100 popularizačných článkov, viacerých monografií a spoluautorkou regionálnych monografií o obciach Buková, Kanianka, Dolná Súča, Rudina, Ružindol a série 12 etnologických filmových dokumentov z cyklu Osobnosti slovenskej etnológie. Participovala aj na výstavách Konopná nostalgia a Bratislava v premenách času 1993 – 2013.

V Choči je naisto čosi Rok v slovenskej ľudovej kuchyni Čerti, bosorky a iné strašidlá
 V Choči je naisto čosi
(spoluutor s Ján Michálek)
(2017)

Rok v slovenskej ľudovej kuchyni
Farby, chute a vône Slovenska
(2016)

Čerti, bosorky a iné strašidlá
(2015)
Čary a veštby Čím žila slovenská rodina Slovenský rok
Čary a veštby
Mágia v ľudovej kultúre Slovenska
(2014)
Čím žila slovenská rodina
Rodinné zvyky, slávnosti a tradície v
našej ľudovej kultúre
(2014)

Slovenský rok v ľudových zvykoch,
obradoch a sviatkoch
(2012)

Spoluautorstvo:

Mária Spoločníková – reštaurátorka, žena, Košičanka (2017)
Pútnický kostol svätej Alžbety v Košiciach (2014)
Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku (2014)
Dejiny slovenskej etnológie v 20. storočí (2013)
Nová religiozita (2011)

Marta Fartelová - Hosť festivalu Prešov číta rád 2018

Marta FartelováSpisovateľka
(*1977, Šaľa)

Každou knihou sa snažím čitateľom dať kúsok zo seba - kus svojej duše, pocitov, názorov.

Po ukončení strednej školy začala pracovať v strojárenskej obchodnej spoločnosti, zaoberajúcej sa distribúciou ložísk a iných strojárskych komponentov. Popri zamestnaní diaľkovo študovala na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Svojej práci ostala verná dodnes a stará sa o zákaznícky servis pre odberateľské firmy, nielen v oblasti objednávok, ale i doplnkového servisu, technického poradenstva a školení. Racionálny, strohý a prísne exaktný technický svet v práci si kompenzuje doma fantazírovaním pri písaní románov. Práve prostredníctvom fabulovania príbehov našla spôsob ako prejaviť nahromadené emócie a nechať vyplávať na povrch svoj vnútorný svet. Emócie sú pre ňu najdôležitejšie. Detaily i príbeh sú síce podstatné, no hlavné je, aby kniha zamávala vnútrom človeka.
Prvý román napísala pred jedenástimi rokmi a presne toľko ich má na konte. Má rada rozmanitosť. Aj preto sú zápletky jej románov pestré. Píše pre radosť, ale i možnosť osloviť ľudí cez postavy svojich príbehov, aby sa zamysleli nad témami, aké prináša sám život. Neočakáva súhlas, či pochopenie, nechce im podsúvať svoj názor. Chce, aby si pri knihe oddýchli, no zároveň boli vtiahnutý do deja s námetom a možnosťou vytvoriť si vlastný názor.

Odíď z mojich snov Vôňa tvojej duše Anjel v pekle diabol v nebi
 Odíď z mojich snov
 (2017)
Vôňa tvojej duše
(2016)
Anjel v pekle, diabol
v nebi 
(2015)
Život na pôžičku Črepiny spomienok Trinásta komnata
Život na pôžičku
(2014) 
Črepiny spomienok
(2013)
Trinásta komnata
(2012)
Na koniec duhy Anjeli neplačú Kým uschnú tvoje slzy
Na koniec dúhy
(2011)
Anjeli neplačú
(2010)
Kým uschnú tvoje slzy
(2009)
Vo víre života Priveľa šťastia Chuť lesných jahôd
Vo víre života
(2008)
Priveľa šťastia
(2008)
Chuť lesných jahôd
(2007)

 




Veronika Homolová Tóthová - Hosť festivalu Prešov číta rád 2018

Veronika Homolová Tóthová/ Mengeleho dievčaReportérka, spisovateľka
(*1980, Lučenec)

Najhoršie pasáže boli tie, ktoré sa týkali detí, lebo sama deti mám. Keď som dospela do bodu, kde som s tým ľudsky mala problém, či to vôbec chcem napísať, tak som si povedala, že sa predsa nemôžem tváriť, že sa to nestalo. Vždy som si povedala, že ak pani Viola má silu s tým žiť celý život, tak ja musím nájsť silu to za pár dní napísať.

Hoci podľa jej vlastných slov nikdy nemala ambíciu písať knihy, rovnako ako nikdy nemala ambíciu byť novinárkou, je dnes nielen úspešná televízna a rozhlasová redaktorka, ale už i spisovateľka. V mediálnej sfére sa pohybuje už od stredoškolských štúdií, kedy ako sedemnásťročná začínala v mestskej televízii, odkiaľ sa prepracovala do komerčnej TV JOJ. Pred desiatimi rokmi sa začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili nacistické peklo alebo komunistické väzenie a prenasledovanie. Natočila viac ako 70 reportáží s touto tematikou a 15-dielny cyklus dokumentárnych filmov s názvom Neumlčaní. Za sériu reportáží získala v rokoch 2008 -2012 niekoľko novinárskych ocenení.
Jej knižným debutom je príbeh ženy, tiež rodáčky z Lučenca, ktorú poznala od detstva, ale dlho netušila, aký je jej príbeh. Viola Stern Fischerová prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec sa jej podarilo nacistom utiecť z pochodu smrti. Na sklonku svojho života sa rozhodla zveriť svoje spomienky reportérke. Nechcela to ani tak kvôli sebe, chcela aby ostali spomienky na tých, čo sa už nevrátili. Kniha Mengeleho dievča (2016) zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia. V krátkom čase sa stala bestsellerom a najpredávanejšou knihou za rok 2017. Autorka za ňu získala cenu Panta Rhei Awards 2016 v kategórii Slovenský knižný debutant roka.

Tvorba
Mengeleho dievča (2016)
Mama milovala Gabčíka (2018)
Mama milovala Gabčíka

Chcem, aby...

Chcem, aby v knižnici...

Kliknite a napíšte nám svoj nápad.