|
Túžil
pokračovať ďalej v štúdiu a zamestnať sa ako asistent na univerzite,
no univerzitná dráha mu zostala na krátky čas zatvorená.
Oveľa
priaznivejšie podmienky mu prinieslo získanie švajčiarskeho štátneho
občianstva. Veľkou oporou v jeho každodennom zápase mu bola jeho priateľka
Mileva Maričová. Pochádzala zo srbskej rodiny a Albert sa s ňou
zoznámil počas štúdia v Zürichu. Neskôr s ňou uzavrel manželstvo a
mal dve deti, dcéru a syna. V tom čase je však už Albert zamestnancom
patentového úradu a členom prírodovedeckej spoločnosti v Berne. Tu sa
začína Albertova vedecká práca.
Po tom, čo vedeckému a akademickému kruhu predstavil svoju prácu o špeciálnej
teórii relativity a o novom určení rozmerov molekúl, získal doktorát.
V roku 1908 sa stal docentom na univerzite v Berne. Karty sa v jeho živote
obrátili a doterajší nezáujem o jeho názory bol vystriedaný veľkým
pochopením a ohlasom vo vedeckých a akademických kruhoch. Profesorské
miesto mu poskytla univerzita v Zürichu a záujem prejavili aj ďalšie.
V rokoch 1911-1912 pôsobil ako profesor teoretickej fyziky na fakulte
Nemeckej univerzity v Prahe. Jeho vedecká činnosť v oblasti fyziky
postupne vzbudila záujem v akademických kruhoch celej Európskej spoločnosti.
Zlomovým bodom v jeho živote bol rok 1916, kedy oficiálne prezentoval
svoju všeobecnú teóriu relativityTeória bola všeobecne prijatá a
akceptovaná. Otvorila Einsteinovi cestu k veľkému uznaniu a sláve. V
roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za rok 1921. Otvorili sa
mu dvere do kruhov najvplyvnejších a najvzdelanejších ľudí vtedajšej
doby.
Teória
relativity
V svojej špeciálnej teórii relativity sa snažil dokázať, že čas a
priestor sú relatívne. Tieto pôvodne metafyzické absolútne hodnoty
nahradil absolútnou hodnotou rýchlosti svetla. Z toho potom odvodil nové
transformačné zákony. Vo všeobecnej teórii relativity odmieta aj absolútne
ponímanie pohybu.
Starý
dlh
Tak aký skromný bol jeho slávny život, tak skromne a s tichosťou odchádzal
z tohto sveta s nádejou, že ľudstvo raz bude schopné ceniť si hodnotu
života. ,, Smrť je len stará vina, ktorú konečne splatíme. Človek pri
tom robí inštinktívne všetko pre to, aby tento okamih odsunul. Je to
hra, ktorú príroda s nami hrá. Pri lúčení sa s týmto zvláštnym
svetom ma smrť trocha predbehla. To však nič neznamená. Pre nás
veriacich fyzikov má delenie na minulosť, prítomnosť a budúcnosť iba význam
ilúzie."
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955. Po krátkom a jednoduchom obrade
jeho telo spopolnili a rozsypali na neznámom mieste, tak ako si to prial.
|