 |
|
|
      
Einstein - 8 rokov List Rooseveltovi
|
Aký bol Albert Einstein? |
|
|
Tento vedec a humanista obohatil poznanie ľudstva viac než ktokoľvek iný a už počas jeho života sa mu dostalo slávy a uznania, ako nikomu predtým. Jeho vedecké teórie sa stali pilierom modernej fyziky.
Dieťa s pevnou vôľou a silným duchom
Už v detskom veku si formoval pevnú vôľu, systém vlastných metód, spôsobov
myslenia a konania. Občas sa
Zanovitý žiak - hľadajúci pochopenie Učenie pre Alberta vôbec nebolo príjemnou činnosťou. Problémy s učením a známkami mal už od základnej školy. Podľa výpisu z jeho známok by sme ho teda asi sotva pokladali za vynikajúceho žiaka. Ani profesori na lýceu v Luipolde vôbec nepokladali mladého Alberta Einsteina za mimoriadne nadaného žiaka. Videli v ňom skôr zanovitého žiaka čo vzdoruje autorite a občas ho prísne pokarhali. Jeden učiteľ mu povedal "Samotná vaša prítomnosť stačí na to, aby ma trieda prestala rešpektovať!" Chcel sa venovať samostatnému vedeckému skúmaniu. Odmietol totiž memorovať to, čo už raz niekto zistil a zapísal. Protivilo sa mu bifľovať niečo naspamäť radšej čítal vedecké a filozofické práce. Pochopenie samozrejme nenašiel. Jeho životné úspechy však ukázali, že známky nie sú najdôležitejšie a vôbec nemusia vypovedať o nadaní a inteligencii človeka. Bol samouk alergický na autoritu pretože sám bol autoritou
...spojený s židovskou komunitou Už ako šesťročné dieťa, keď navštevoval katolícku základnú školu odmietal antisemitistické a rasové verbálne útoky zo strany spolužiakov. Badateľnú zmenu pocítil, keď nastúpil na gymnázium v Mníchove, ktoré svojim liberálnym prístupom umožňovalo aj židovským študentom navštevovať hodiny ich vlastného náboženstva. Trpel kvôli antisemitizmu a neraz zasiahol v prospech židovského ľudu. V roku 1920 musel čeliť tvrdej kampani proti relativizmu, ktorú viedol jeho kolega Philipp Lenard. Nacisti chceli arizovat (Arizácia - za nacizmu preberanie majetku Židov prívržencami vládneho režimu) nemeckú vedu a teória relativity predstavovala jeden z ich obľúbených terčov. Po presťahovaní do Princetonu vyvinul významné úsilie, aby pomohol krajanom utiecť z Nemecka. Poskytoval im oficiálne pozvania, ktorými sa imigračným úradom zaručil, že príchodzím poskytne prostriedky na život v USA. Po vojne sa vyslovil za utvorenie Izraela a v roku 1952 dokonca musel odmietnuť ponuku, aby sa stal jeho prezidentom.
Veľký humanista odmietajúci vojnu a násilie Okolnosti 2. Svetovej vojny však v ňom vyvolali veľké rozhorčenie. Spolu so svojou druhou manželkou sa odsťahoval do USA. Otvorene sa postavil proti vojnovému násiliu. Žiadal kontrolu zbrojenia a jednotnú svetovú vládu. Do spojitosti s atómovou bombou sa jeho meno dostalo najmä preto, že z obavy pred globálnymi následkami nacistického víťazstva napísal Einstein list prezidentovi Rooseveltovi, kde ho vyzval, aby USA začali jednať skôr ako Nemci. Výsledkom bolo, že Roosevelt inicioval Projekt Manhattan, a tým aj zrod nukleárnej epochy. Do konca života potom Einstein aj verejne hlboko ľutoval tento čin a považoval to za svoj najväčší omyl. Keď sa ho po tejto vojne spýtali, aké zbrane by asi boli použité v pomyselnej 3. svetovej vojne, odpovedal, že to síce nevie, ale bezpečne vie, že v 4. svetovej by sa používali palice a kamene. Svetová verejnosť dala jeho varovným signálom za pravdu až po tom, keď v roku 1945 zostali Hirošima a Nagasaki zničené. Po celý zvyšok života sa preto venoval kampaniam za zničenie všetkých nukleárnych zbraní a za vytvorenie Svetovej vlády, ktorá by mala moc zabezpečiť trvalý mier. Nepredpokladal totiž, že teória, s ktorou ohúril svet a jeho slávny vzorec E=mc2, nepriamo povedú k výrobe atómovej bomby. Táto skutočnosť urobila z neho veľkého zástancu pacifizmu. (pacifista - stúpenec protivojnového hnutia - odsudzujúci každú vojnu ako amorálnu a hlásajúci zachovanie mieru za každú cenu) |
||
